Pred rokmi pozval jeden Gruzín svojho francúzskeho priateľa na návštevu do rodného Gruzínska. Krajina, ktorá sa rozprestiera v horách Kaukazu je známa svojou pohostinnosťou a doslovnou praktikou, hosť do domu Boh do domu.
Gruzín predstavil svojho francúzskeho kamaráta celej svojej rodine a všetkým priateľom a známym. Oslava na počesť nové hosťa sa začala. Stôl bol plný jedla a pitia a ako je v Gruzínsku zvykom jeden prípitok striedal druhý. A pri každom prípitku Gruzíni chválili francúzskeho hosťa, aký je to skvelý človek, aký je rozumný, ako jeho rodičia vychovali múdreho syna atď.
Francúz bol prílišným chválenín veľmi rozčarovaný. Nepáčilo sa mu ako ho chvália. Po oslave, ktorá trvala niekoľko hodín bol zamračený a zamyslený. Gruzín sa ho pýta: "Stalo sa niečo? Prečo sa tak mračíš?"
"Nechcel som ti to hovoriť, ale keď sa pýtaš... Vieš, vy Gruzíni ste veľmi divní. Vôbec na nepoznáte, vidíte ma len pár minút, ale chválite ma aký som skvelý človek, aký som múdry. A čo, keď som veľmi zlý, arogantný a zle vychovaný. Ako môžete chváliť niekoho koho poznáte len pár minút."
"Vieš...
Všetkým tým ľuďom som povedal, že si môj priateľ. Oni ma poznajú roky a vedia, že keby si nebol dobrý človek, nebol by si po mojom boku. A možno máš pravdu, možno sa zmýlili. Možno ťa naozaj nepoznajú a ty si veľmi zlý a arogatný človek, ale v tom prípade, si taký, lebo ťa nikto nikdy nepochválil a aj prostredie ťa takým urobilo. A práve preto, ťa treba chváliť. Pretože, každá pochvala, ťa aspoň trošku môžem urobiť lepším".
Odpovedal s rozvahou svojmu francúzskemu priateľovi usmievavý Gruzín.
