Zobrazujú sa príspevky s označením Filozofia. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Filozofia. Zobraziť všetky príspevky




Na svietniku horeli štyri sviečky. Prvá povedala, ja som pokoj. Bohužiaľ ľudia si ma nevedia udržať, myslím, že mi nezostáva nič iné len zhasnúť. A sviečka zhlasla. 

 Druhá sviečka povedala, ja som viera. Ale nikto dnes neverí, vieru nikto nepotrebuje. Nemá zmysel, aby som horela a zhasla. 

 Tretia sviečka povedala, ja som láska. Ale už sa mi nechce horieť ďalej. Nikto si ma neváži, nikto ma nevie darovať ani prijať. Už nebudem horieť ďalej. 

 V tom do miestnosti vstúpi malý chlapec a uvidí, že na svietniku horí len jedna sviečka. Zľakne sa tmy a začne plakať. 
Ale posledná sviečka si v duchu pomyslí, pokiaľ horím ja, tak je stále šanca, že budú horieť všetky sviečky na svietniku. A tma nebude. Ja som totiž nádej. 

Autor: Petra Příbramská pre Afi.sk
Foto: pixabay.com
12.7.17


Vypočujte si túto inšpirujúcu poviedku (známu aj pod názvom Muž, ktorý sadil stromy), ktorú prerozprával svojim originálnym hlasom český herec Marek Eben. Poviedku napísal francúzsky autor Jean Gion v roku 1953. Bola vydaná v časopise  Vogue v roku 1954 pod názvom Muž, ktorý sadil nádej a vypestoval šťastie. 
Príbeh nám približuje život osamelého pastiera, ktorý žije vo vyprahnutej a vyľudnenej oblasti Provence. V suchej a opustnej oblasti začne sám od seba začal v roku 1913 každý deň sadiť stromy. Len tak. Bez nároku na odmenu, alebo prejavy vďačnosti. Autor poviedky sa pastierom stretol v roku 1945 už v zalesnených kopcoch, kam sa vrátila voda, život, zvieratá aj ľudia. Poviedka bola preložená do mnoných jazykov a preslávila sa po celom svete. 

 Podľa autora je postava pastiera vymyslená. Ale kto vie, možno niekoho inšpirovala alebo inšpiruje. Sadiť stromy má zmysel. Pretože ten, kto zasadá nádej, vypestuje šťastie. 



Autor: Afi.sk
7.6.17





Pred rokmi pozval jeden Gruzín svojho francúzskeho priateľa na návštevu do rodného Gruzínska. Krajina, ktorá sa rozprestiera v horách Kaukazu je známa svojou pohostinnosťou a doslovnou praktikou, hosť do domu Boh do domu. 

 Gruzín predstavil svojho francúzskeho kamaráta celej svojej rodine a všetkým priateľom a známym. Oslava na počesť nové hosťa sa začala. Stôl bol plný jedla a pitia a ako je v Gruzínsku zvykom jeden prípitok striedal druhý. A pri každom prípitku Gruzíni  chválili francúzskeho hosťa, aký je to skvelý človek, aký je rozumný, ako jeho rodičia vychovali múdreho syna atď.

 Francúz bol prílišným chválenín veľmi rozčarovaný. Nepáčilo sa mu ako ho chvália. Po oslave, ktorá trvala niekoľko hodín bol zamračený a zamyslený. Gruzín sa ho pýta: "Stalo sa niečo? Prečo sa tak mračíš?" 

 "Nechcel som ti to hovoriť, ale keď sa pýtaš... Vieš, vy Gruzíni ste veľmi divní. Vôbec na nepoznáte, vidíte ma len pár minút, ale chválite ma aký som skvelý človek, aký som múdry. A čo, keď som veľmi zlý, arogantný a zle vychovaný. Ako môžete chváliť niekoho koho poznáte len pár minút."
"Vieš... 
Všetkým tým ľuďom som povedal, že si môj priateľ. Oni ma poznajú roky a vedia, že keby si nebol dobrý človek, nebol by si po mojom boku. A možno máš pravdu, možno sa zmýlili. Možno ťa naozaj nepoznajú a ty si veľmi zlý a arogatný človek, ale v tom prípade, si taký, lebo ťa nikto nikdy nepochválil a aj prostredie ťa takým urobilo. A práve preto, ťa treba chváliť. Pretože, každá pochvala, ťa aspoň trošku môžem urobiť lepším".
Odpovedal s rozvahou svojmu francúzskemu priateľovi usmievavý Gruzín.
30.5.17




Na lavičke v parku sedelo dievča a veľmi plakalo. Malý päťročný chlapec si ju všimol a pribehol k nej. 

Prečo plačeš? Spýtal sa. 

 To by si nepochopil, odpovedala a rozplakala sa ešte viac. 

 Bolí ťa niečo? Chceš sa hrať? Pýtal sa neodbitný chlapec.

 Dievča na chvíľu prestalo plakať a hovorí, nikto ma nepotrebuje... Nikoho nezaujímam. Nikto ma nemá rád.

 Chlapec len prekvapene zopakoval, nikto?

 To nemôžeš predsa vedieť, keď si sa nespýtala všetkých, odpovedal razantne malý šarvanec.
Autor: Petra Příbramská pre Afi.sk
Foto: pixabay.com
29.5.17





Pierre Teilhard De Chardin patrí medzi najväčších mysliteľov 20. storočia. Francúzsky filozof, kňaz a vedec bol výnimočný v tom, že vo svojich dielach prepojil "neprepojitľné" -  vedu a vieru. 
Inšpirujte sa citátmi tohto francúzskeho velikána, ktorý svojimi dielami už  oslovil mnohých.

"Boh je vždy pri nás. Dalo by sa povedať - je na špičke mojej ceruzky, mojej motyky, mojej ihly... môjho srdca, mojej myšlienky."

"Človek sa vynoril zo všeobecného tápania Zeme."

"Naše momentálne intelektuálne, politické a dokonca aj duševné otrasy majú jednoduchú príčinu: Až teraz sme zdvihli poslednú kotvu, ktorou sme boli pripútaný k dobe kamennej."

"Láska je krv našej duchovnej evolúcie."

„Jedni rozprávajú: čakajme trpezlivo, dokiaľ nepríde Kristus. Druhí povedia: radšej dokončme stavbu Zeme.“
"Láska je najuniverzálnejšia, najobdivovanejšia a najtajnejšia kozmická energia".
"Moderný človek už nevie čo s časom a možnosťami, ktoré vlastnými rukami rozpútal".
"Svet je okrúhly, takže priateľstvo nás môže vždy obkľúčiť so všetkých strán."
"Láska je afinita, ktorá spojuje a tiahne prvky na celom svete. Láska je v skutočnosti prostriedok univerzálnej syntézy".




Autor: Afi.sk
Foto: archív redakcie
29.4.17



Prečo je v živote všetko tak komlikované...

 Máš rada višne?

 Čo majú višne spoločné s tým, že sa mi nedarí dosiahnuť o čo sa tak veľmi snažím...

 Odpovedz, máš rada višne?

 Áno.

 A keď ich ješ, tak vypľúvaš kôstky?

 Samozrejme. 

 No vidíš. V živote je to rovnaké ako s višňami, musíš sa naučiť vypľuť kôstky, aby si si vedela vychutnať višne. 

Autor: Afi.sk, Petra Příbramská
Foto: pixabay

20.4.17



Taxikár viezol v aute známeho milionára. Keď mal platiť tak si vypýtal účet a potvrdenie a taxikárovi zaplatil na cent presne. Taxikár sa začudoval a prekvapene hovorí:  "Včera som viezol vášho syna a ten nechal až 100 Euro navyše". 

 Milionár sa len usmial a povedal: To nemôžete porovnávať. Môj syn je synom milionára. Ja som synom chudbnej matky. On peniaze nezarobil. Ja áno. Viem, akú majú pre mňa hodnotu. 



Autor: Afi.sk
Foto: pixabay
16.3.17





Antoine de Saint-Exupéry bol francúzsky pilot a spisovateľ, ktorý sa po celom svete preslávil filozofickou rozprávkou Malý princ. Napísal niekoľko kníh, poviedok a jednu veľmi zaujímavú modlitbu s názvom Umenie malých krokov. Text má svoje čaro a inšpiráciu.

Neprosím o zázrak, Pane, ale o silu pre všedný život.

 Nauč ma umeniu malých krokov.

 Sprav ma vynaliezavým a vynachádzavým, sprav ma sebaistým v správny čas. Obdar ma jemnocitom, aby som dokázal odlíšiť prvoradé od druhoradého. Prosím o silu disciplíny a miery, aby som len tak neprekĺzlol životom a svoje dni si rozumne rozdelil, aby som neprespal záblesky svetla a vrcholy, aby som si aspoň tu a tam našliel čas na umelecký zážitok.

 Dovoľ mi utvrdiť sa v tom, že snívať o minulosti či budúcnosti mi nepomôže. Pomôž mi čo najlepšie zvládnuť to, čo je najbližšie, pomôž mi pokladať práve prežívanú hodinu za najdôležitejšiu.

 Chráň ma pred naivnou vierou, že v živote musí ísť všetko hladko. Daruj mi triezve poznanie, že ťažkosti, porážky, neúspechy a sklamania sú prirodzenou súčasťou života, že vďaka nim rastieme a dozrievame.

 Pripomínaj mi, že srdce sa často stavia proti rozumu. Pošli mi v pravej chvíli niekoho, kto má odvahu povedať mi pravdu s láskou. Chlieb každodenný daj mi pre telo i dušu, prejav Tvojej lásky, priateľské echo, a aspoň tu a tam náznak, že budem užitočný.

 Viem, že veľa problémov sa rieši nekonaním daj, aby som dokázal čakať. Nech vždy nechám Teba i iných dohovoriť. To najdôležitejšie si človek nehovorí sám, to najdôležitejšie býva povedané.

 Ty vieš, ako veľmi potrebujeme priateľstvo. Daj, aby som dorástol do najkrajšej, najťažšej, najriskantnejšej a najnežnejšej záležitosti života. Vnukni mi pravú chvíľu a pravé miesto, kde môžem zanechať balíček dobra, slovami či bez slov.

 Chráň ma pred strachom, že by som mohol premárniť svoj život.

 Nedaj mi to, čo si želám, ale to, čo potrebujem.

 Nauč ma umeniu malých krokov!

 Antoine De Saint-Exupéry



Autor: Afi.sk
Foto: pixabay.com
4.1.17
Krátky, smiešny a zároveň aj filozofický film od britskej spoločnosti Birdbox Studio vám behom jednej minúty vystvetlí, prečo nemá zmysel presviečať iného o svojej pravde. Ako hovorí jedná známa múdrosť, ak sa hádaš s idiotom, on práve robí to isté.   





Autor: Afi.sk
17.12.16



Prečítajte si zopár zaujímavostí o Filozofickej fakulte UK, ktoré sme možno ani nevedeli.

Bola a stále je najstaršou a najväčšou filozofickou fakultou na Slovensku.

 Poslaním fakulty je šírenie vzdelanosti a ochrana poznaného, pestovanie slobodného myslenia, nezávislého vedeckého bádania a samostatnej umeleckej tvorby a všestranná podpora tvorivého ducha ľudskej spoločnosti.

 Filozofická fakulta Univerzity Komenského poskytuje záujemcom vyše sto tridsať študijných programov na bakalárskom, magisterskom a doktorandskom stupni. Mnohé z nich sú unikátne a nevyučujú sa na nijakej inej slovenskej vysokej škole.




Počas 95-ročnej histórie na nej vyštudovalo vyše 30 000 archeológov, historikov, psychológov, sociológov, pedagógov, tlmočníkov, prekladateľov, novinárov a ďalších odborníkov v spoločenských a humanitných vedách. 

 Vyučovať sa na Filozofickej fakulte začalo 24. októbra 1921 ako na tretej fakulte novozaloženej Univerzity Komenského. Na štúdium sa zapísalo 64 poslucháčov v odboroch slovanská filológia, história, filozofia, národopis a hudobná veda. Cieľom fakulty bolo zabezpečiť výchovu prvej generácie slovenských odborníkov v oblasti spoločenských vied.  

 Na Filozofickej fakulte  Univerzity Komenského pôsobili desiatky významných profesorov a mnohí absolventi školy sa významne zaslúžili o rozvoj Slovenska. 




Dnes na Filozofickej fakulte UK študuje takmer 3000 študentov v 82 študijných programoch.

 Najväčším záujem študentov je o štúdium psychológie, politológie, archeológie, žurnalistiky a širokého spektra jazykov. 
Autor: Afi.sk
Foto: fphil.uniba.sk


7.11.16
Existencia človeka nie je daná, človek je slobodný a koná. Podstata slobody je v tom, že človek sa rozhoduje a koná v situácii v ktorej sa ocitol. Zodpovednosť za svoje rozhodnutie nesie sám. 

 Vypočujte si krátku prednášku českého filozofa Miroslava Petříčka z Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej o existencializme.  





Autor: Afi.sk
13.10.16




Jeden bohatý podnikateľ raz odletel do Karibiku na dovolenku. Ležal na pláži a oddychoval. Potom uvidel ako vedľa neho leží domorodec spýtal sa ho:
Prečo nič nerobíš a len ležíš?
A čo by som mal robiť? Odpovedá prekvapene domorodec.
Pozri sa okolo seba koľko je tu ovocia na stromoch. Mohol by si ho pozbierať a potom predať. Pozri sa, aká je tu krásna príroda a pláže, mohol by si tu postaviť hotel a zarábať peniaze na turistoch.
A čo potom? Spýta domorodec.
Zarobil by si veľa peňazí!
A čo potom? Spýta sa opäť domorodec.
No potom, by si bol bohatý a mohol by si ležať na pláži ako ja.
Domorodec sa rozosmeje a povie: Na pláži ležím celé dni...Aj tak.

Autor: Afi.sk
Foto: pixabay.com 

12.9.16




Tento príbeh je krátky ale výstižný.


Sedí lev a býk a večerajú. V tom levovi zavolá žena. 
"Áno drahá, za chvíľku budem doma".

 V tom sa býk rozosmial a hovorí levovi: "Ale no tak lev, si kráľ zvierat a do telefónu hovoríš za chvíľu budem doma. Ja by som buchol po stole a povedal, buď ticho! Prídem až sa mi zachce".

 Lev sucho odpovie. "Ale to nemôžeš porovnávať. Tvoja žena je krava ale moja levica".

Autor: Afi.sk
Foto: pixabay.com 
4.9.16


Afi.sk vám prináša malé filozofické zamyslenie, čítajte a inšpirujte sa.

 Kvety kvitnú, aby boli krásne... 

 Byť krásny, je naša prirodzená úloha a nie niečo výnimočné. Krása je cieľ, ktorý chce dosiahnuť architekt, maliar aj dizajnér. Krása je prirodzenosť a nie niečo nezvyčajné. Už ste videli škaredý rozkvitnutý kvet? Neexistujú škaredé rozkvitnuté kvety. Každý kvet čaká na to, kým raz rozkvitne a stane sa krásny. Je to jeho prirodzená úloha.

 Tak ako neexistujú škaredé kvety, neexistujú ani škaredí ľudia. Len niektorí rozkvitli a niektorí nerozkvitli. Ale pritom rozkvitnúť, je pre každého človeka prirodzená úloha. 


Autor: Pre Afi.sk Petra Příbramská
Foto: pixabay.com
31.8.16

Ak vo vašej firme nastanú ťažké chvíle a krízy, berte si príklad z Japonska.

 Keď sa japonská firma dostane do krízy a zisky padajú, prvý komu znížia plat bude prezident spoločnosti. Ak sa situácia nemení, znižuje sa plat ďalším vrcholovým predstaviteľom firmy a prezident dostáva výpoveď. 

 Radoví zamestnanci sú pri finančných a personálnych postihoch až na poslednom mieste. 

 V japonských firmách sa už dlhoročne riadia podľa princípu, že neexistujú neschopní vojaci ale len neschopní generáli.     


Autor: Afi.sk
Foto: pixabay.com

 
20.6.16


Raz sa trpaslík spýtal muchy, či vo svojom okolí náhodou nevidela pekné kvety. "Kvety hovoríš? Nie, žiadne kvety len samé nečistoty. Špiny je v mojom okolí plno". Odpovedá mucha a začne trpaslíkovi vymenovávať všetky adresy, kde počas dňa bola a všade sa stretla len so špinou a kvet nikde. 

 Trpaslík sa preto spýtal včely, či vo svojom okolí videla nečistoty. "Špinu? Nie, nevidela som ju nikde". Odpovedá prekvapene včela a dodá. "Tu sú len samé krásne kvety". 

 Trpaslík si uvedomil, že mucha aj na krásnej rozkvitnutej lúke uvidí len špinavú kaluž. A včela aj v najväčšom blate, nájde kvietok. 
Nájdeme len to, čo hľadáme a chceme vidieť. Uvedomil si trpaslík a uvažoval, či chce mať pohľad ako mucha alebo ako včela. 



Autor: Afi.sk
Foto: pixabay.com
26.3.16



Mnoho ľudí si myslí, že inteligentný človek je ten kto veľa čítal, získal dobré vzdelanie, veľa cestoval a ovláda niekoľko svetových jazykov. 

 Ale pri tom všetkom, ešte nemusí byť inteligentný. Inteligencia, to nie je len vzdelanie, ale aj spôsoby a schopnosť, rozumieť druhým. Inteligencia sa prejavuje v tisícoch a tisícoch maličkostí. Okrem iných je to aj schopnosť úctivo argumentovať, správať sa skromne pri stole, vážiť si životné prostredie a nezištne pomáhať druhým. 

 Istý čas som žil na ruskom severe medzi roľníkmi. Neboli vzdelaní, ale boli veľmi inteligentní. Vždy mali doma čisto, vedeli oceniť druhých, boli pohostinní a priateľskí. Dokázali pochopiť druhých ich bolesť aj radosť. 
Inteligencia to je schopnosť chápať, vnímať a byť tolerantný k svetu a k ľuďom.

(Listy o dobrom a krásnom)

Dmitrij Lichačov, ruský literárný vedec   
(28.11 1906 - 30.9 1999)


Auror: Afi.sk 

Foto: Pixabay.com
12.3.16




Malé zamyslenie, prečo je život podobný šálke kávy. Inšpirujte sa.
Jedného dňa sa bývalí spolužiaci a absolventi univerzity rozhodli, že po rokoch navštívia svojho bývalého profesora. Chceli sa pochváliť svojimi úspechmi a výsledkami, tým čo im škola dala a ako sa im dnes darí. Keď sa porozprávali o práci, prirodzene prešli k súkromnému životu. Reč prišla aj na ťažkosti a problémy. Profesor svojich bývalých žiakov, pozorne počúval, ale nakoniec ich prerušil. 

 "Počkajte prinesiem vám kávu". Povedal a po chvíľke sa vrátil s táckou na ktorej boli hrnčeky s horúcim nápojom. Každý hrnček bol iný. Jeden bol porcelánový, druhý keramický, tretí sklenený... Každý zo študentov sa kávou ponúkol a zobral si šálku kávy.

 V tom sa profesor usmial a povedal: "Vidíte, každý z vás sa snažil zobrať si tú najkrajšiu porcelánovú šálku.  Jednému sa to podarilo, inému nie. Ale na šálke nezáleží. Káva je predsa v každej šálke rovnaká. A presne tak, je to aj v živote. Každý z vás sa ženie za najkrajšou šálkou. A to je príčina, vašich problémov a stresu. Chuť kávy sa nemení podľa šálky z ktorej ju pijete". 
"Predstavte si, že káva, to je váš život a šálka, to je vaše postavenie, práca, oblečenie... Na šálke nezáleží, sama o sebe nemá zmysel. Najdôležitejšie je vychutnať si kávu.Zapamätajte si, tí najšťastnejší ľudia, nemajú vždy len to najlepšie. Ale naučili sa vychutnať si to najlepšie zo šálky, ktorú majú". 

Autor: Afi.sk

Foto: pixabay.com


15.2.16



Vybrali sme pre vás, dvanásť židovských múdrostí, inšpirujte sa. 



Keď je možné, problém riešiť peniazmi, tak to nie je problém, ale náklad.
Boh dal človeku dve uši a jedny ústa, aby viac počúval a menej hovoril.
Nebuď príliš sladký, pretože ťa zjedia. Nebuď príliš horký, pretože ťa vypľujú.
Bože, pomôž mi vstať na nohy, spadnúť viem aj sám. 
Ako sladká, by nebola láska, kompót z nej neurobíš. 
Keď nemáš čo robiť, začni s veľkými vecami.
Ten, kto nemá deti, vie ako ich treba vychovávať. 
Skúsenosť, slovo ktorým ľudia nazývajú svoje chyby.
Šediny sú príznak staroby a nie múdrosti.
Hluchý počul ako nemý hovoril, že slepý videl ako chromý rýchlo bežal.
S peniazmi nie je tak dobre ako zle bez nich. 
Správne mlčať je ťažšie ako správne hovoriť.




Autor: Afi.sk
Foto: pixabay.com


24.1.16


Raz prišiel k rabínovi, mladý smutný Žid a hovorí: Rabi som strašne smutný, už sa mi nechce žiť, môj život nemá žiadnu cenu, nič neviem, každý sa mi smeje a pre každého som len neúspešný nešťastník. Rabi, prosím ťa pomôž mi! 

 Rabín sa na nešťastného mladého Žida ani nepozrel a ticho odpovedal: Mám teraz veľa práce, prepáč. Ale keby si mi mohol pomôcť, možno budem mať viac času a porozprávame sa. 

 Samozrejme Rabi, pomôžem ti! Čo potrebuješ?

 Potrebujem predať tento prsteň, aby som mohol vrátiť dlh. Choď na trh, snaž sa ho predať za čo najvyššiu cenu a v žiadnom prípade, ho nepredávaj za menej ako tri zlaté! Rozumel si, nie za menej ako tri zlaté, zopakoval rabín.
Mladík teda išiel na trh a len ťažko našiel niekoho, kto sa by zaujímal o jeho prsteň. Po dlhom hľadaní sa predsa našiel starý obchodník, ktorý by možno prsteň kúpil. Prehliadol si ho a hovorí: Ale to je úplne obyčajný prsteň, dám ti za neho maximálne, dve strieborné. 

 Nie, dve strieborné je málo. Musím ho predať za najmenej tri zlaté. Odpovedá nesmelo, mladík. Tri zlaté ti nikto nedá... Choď si s ním kam chceš. Odvrkol, nespokojný obchodník.    

 Smutný mladík sa vrátil k rabínovi a nešťastne hovorí: Rabi na trhu mi povedali, že tri zlaté mi za taký obyčajný prsteň nikto nedá. Dobre, hovorí rabín. Ale skôr ako budeme chcieť predať náš prsteň, mali by sme zistiť jeho skutočnú cenu. Choď ešte do mesta ku klenotníkovi a nech ti povie, akú cenu má tento prsteň. 

 Mladík sa teda opäť vybral na cestu. Unavený prišiel do mesta ku klenotníkovi a hovorí: Potreboval by som oceniť tento prsteň. Klenotník si prsteň prezrel povzdychol si a odpovedal: Mám tu len pädesiatosem zlatých, viac vám dnes nemôžem dať. Ja viem, že stojí viac, ak počkáte dva dni, zaplatím vám sedemdesiat zlatých. 

 Sedemdesiat zlatých! Neveril slovám klenotníka, mladík a utekal k rabínovi. 

 Rabi, Rabi, klenotník mi za prsteň ponúka až sedemdesiat zlatých, tešil sa mladík.
Sadni si, povedal rabín. Tento moment si zapamätaj na celý život. Ak chceš poznať svoju cenu, nechoď na trh a nepýtaj sa každého, kto pôjde okolo.  



Autor: Afi.sk
Foto: Pixibay.com
6.12.15
Copyright © 2025 Afi | Designed By VeeThemes.com