Jožo a Hanka, dvaja Slováci na ceste okolo sveta







Jožo & Hanka sú dvaja Slováci, ktorí sa vydali na cestu okolo sveta. Precestovali viac ako 20-tisíc kilometrov a majú kopu rôznych zážitkov. Keď sa chcete dozvedieť viac, čítajte. Naša redakcia vám prináša exkluzívny rozhovor s Jozefom a Hankou o ich cestovateľských zážitkoch.




Túžili ste potom, že raz pôjdete na cestu okolo sveta? Bol to váš sen?
Hanka: Áno, môj určite a dlhodobo. S Jožkom sme spolu tri a pol roka a už keď sme sa stretli, tak sme zistili, že okrem iných spoločných záľub, máme obaja veľmi radi cestovanie. Je to naša vášeň. Spoločne sme chodili na rôzne cestovateľské festivaly a prednášky o cestovaní. Nakoniec sme si povedali poďme na cestu okolo sveta. Pôvodný plán bola ročná cesta. Uvažovali sme, že predáme byt a budeme cestovať. Ale po návrate z Číny, kde sme boli dva týždne sme si uvedomili, že je fajn, keď sa máme kam vrátiť. Nechceli sme sa všetkého vzdať. Preto sme sa rozhodli ísť na cestu, ktorá bude trvať štyri mesiace.



Ako dlho ste cestu plánovali? 
Hanka: Takmer rok a pol. Aktívne prípravy začali asi pol roka pred cestou.
Jozef:   Približne tak dlho sme na cestu aj šetrili. Od momentu, keď sme  sa rozhodli, že pôjdeme. Vedeli sme, na čo sa pripraviť, do akého počasia ideme. Pred dvoma rokmi, to bol skôr len zábavný nápad – poďme cestovať okolo sveta. Letenky na cestu do Indie, kde naša cesta začínala sme si kúpili takmer pred rokom a vtedy už bolo jasné, že ideme a podriadili sme tomu úplne všetko.



Vo vašom prípade ide o unikátnu symbiózu, keď ste obaja súhlasili s cestou...
Jozef: Je to pekné, keď sa stretnú ľudia, ktorí majú spoločné záujmy. Je to rovnaké ako keď  spoločne hráte tenis alebo jazdíte na koňoch. Cestovanie je naša spoločná záľuba.
Hanka: Dalo by sa povedať, že až životný štýl. 


V Bolívii


Stmelila vás takáto dlhá cesta?
Jozef: Počas tak dlhej cesty partnera spoznáte z úplne iného pohľadu. Boli sme spolu 24 hodín. Teraz sa naozaj už dobre poznáme. Vieme, kto z nás má kedy, akú náladu, kedy sa chce rozprávať a kedy chce byť radšej ticho. Myslím, že nás to stmelilo.
Hanka: Súhlasím. Odporúčam to, ako najlepší spôsob, ako rýchlo spoznať svojho partnera. Áno, môžete sa spoznávať aj postupne, ale spoločné cestovanie je najlepšie. Nemusíte spolu cestovať až štyri mesiace. Stačí aj na dva týždne. Uvidíte ako váš partner hospodári s peniazmi, aký je štedrý alebo naopak šetrný. Spoznáte všetky jeho emócie a nálady. Nás to určite stmelilo, ale sú aj páry, ktoré sa počas takýchto dlhých ciest rozišli. 




Po návrate s cesty, keď ste si už všetky zážitky zosumarizovali, naplnila cesta okolo sveta vaše očakávania? 
Jozef: U mňa prekonala. Každý z nás už cestoval, ale neboli sme ešte na tak dlhej ceste. Spoznali sme veľa zaujímavých ľudí, nové kultúry, ochutnali sme rôzne jedlá... Opäť by som išiel znova a každému doporučujem, pokiaľ ho netrápi choroba, alebo nemá extrémne finančné záväzky, aby išiel cestovať. Prácu si po návrate vždy nájdete. Cestovanie vám otvorí nové obzory a dá nový pohľad na svet. Zistili sme, že svet nie je taký zlý, ako sa hovorí. Je rovnako pekný a rovnako škaredý ako u nás na Slovensku. Počas cesty sme si povedali, že keď budeme pozitívne pristupovať, tak to pozitívne sa nám vráti. Nemali sme žiadnu zlú skúsenosť iba pozitívne. 
Hanka: Možno, to bude znieť ako klišé, ale z cesty sme sa vrátili vďační, že sa máme na Slovensku naozaj dobre.   
Jozef: Cestovanie vám vyčistí hlavu. Inak sa pozeráte na rodinné aj pracovné problémy, zamyslíte sa prečo si robíme tak zle. Načo sa trápime nad problémami, ktoré v skutočnosti problémami nie sú. 



Precestovali ste dvanásť krajín Začínali ste v Indii a skončili ste v Brazílii. Bol to zámer začať v Ázii?
Hanka: Chceli sme vidieť Indiu, juhovýchodnú Áziu a našim spoločným snom bola Južná Amerika. Počas cesty sme  mali krátku zastávku na Slovensku, po návrate z Ázie a potom sme leteli  do Ameriky. 



Vaša cesta mala aj svoje pravidlá. Stanovili ste si denný limit, koľko môžete minúť za jeden deň...
Jozef: Vedeli sme koľko máme našetrených peňazí a sumu sme vydelili na počet dní. Vyšlo nám, že máme 20 Euro na osobu na deň. Boli krajiny ako napr. India a Thajsko, kde sa limit dal bez problémov dodržať. A boli krajiny ako Argentína a Brazília kde sme už o 12-tej na obed limit prekročili. Ale v konečnom priemere sme sa držali v stanovenom rozpočte. Trošku  sme ho prekročili, ale nebolo to nič strašné. 


Machu Picchu




Ako počas tak dlhej cesty prebiehala komunikácia s domovom?
Jozef: Naši najbližší to prežívali asi najviac. Ani nie tak otcovia, ako naše mamy. Snažili sme sa ozvať každé dva-tri dni. Wi-fi je dnes už takmer celosvetovým štandardom. Kupovali sme si lokálne SIM karty. Pre zaujímavosť v Kambodži stojí 4G SIM karta s neobmedzenými dátami na týždeň, dva doláre a predávajú ju hneď na hranici. V priemere sme počas cesty minuli na SIM karty 15-20 Euro mesačne. Domov sme netelefonovali ani cez Skype. V kontakte sme boli len cez internet. Rodičia nás sledovali aj na našom blogu. 




Druhá časť cesty okolo sveta začala v Spojených štátoch z New Yorku leteli do Miami a potom do Peru.   



                                                   V Rio de Janeiro


Dva mesiace intenzívneho cestovania sú fajn a potom je dobrá malá pauza. Keby sme cestovali štyri mesiace v kuse, bolo by to až príliš.  Jozef 



Dá sa teda povedať, že Latinská Amerika bola z pohľadu prekvapivých zážitkov zaujímavejšia ako Severná, o ktorej viacmenej vieme, čo môžeme očakávať? 
Hanka: Jasné. Severná Amerika nám už je kultúrne bližšia. Latinská Amerika je divokejšia. Má krásnu prírodu, ľudia sú predsa len iní, ako my Európania. Prejavuje sa ich „latino“ temperament. Áno, Latinská Amerika je určite viac exotickejšia. 



V ktorej krajine ste sa cítili najpríjemnejšie? Skúsme cestu rozdeliť na dve časti. Teda vyberte jednu krajinu z Ázie a druhú z Ameriky?
Hanka: Z Latinskej Ameriky určite Peru. Táto krajina má nádhernú prírodu. Krásne pláže a kultúru. Peru bol skvelý úvod do Južnej Ameriky. V Thajsku bola asi najväčšia „pohodička.“ Aj vo Vietname aj Kambodži sú už prípravní na turistov. Tam už turista nikoho neprekvapí. Sú tam dobré služby aj komfort. Ale cestovateľsky, bola najexotickejšia určite India. Je to krajina kontrastov. Ak, zvládnete Indiu, tak už zvládnete všetko. 
Jozef: Z Amerického kontinentu, by som vybral Argentínu. Tam nám celkovo chutil život, pretože tam sú veľmi príjemní ľudia a skvelé jedlo. Hlavne steaky. Kilo hovädzieho steaku stojí tri eurá a kvalitné víno dve eurá. Argentínčania  radi jedia, radi grilujú a radi sa zoznamujú. V Argentíne sme neschudli (smiech). Z Ázie  vyhráva z pohľadu dobrého pocitu Thajsko, mnoho ľudí dnes tvrdí, že táto krajina je už „okukaná.“  Ale aj tá najrušnejšia ulica v Bangkoku má svoje čaro. Veľmi sa mi páčilo na thajskom ostrovčeku Ko Tao. 



Pizza v Argentíne


Počas cesty okolo sveta  ste určite spoznali množstvo ľudí, pýtali sa obyčajní ľudia v hoteloch, taxíkoch, odkiaľ ste a kam cestujete?
Jozef: Často sa nám stalo, že keď sme povedali Slovensko doplnili Czechoslovakia a s tým sme už potom nebojovali a ďalej nevysvetľovali. Niektorí sa pýtali, či je Slovensko pri Rusku alebo pri Nemecku, čo v oboch prípadoch viac menej trafili. Veď bežný Slovák, tiež nevie kde sa presne v Južnej Amerike nachádza Bolívia. Dokonca sme stretli aj ľudí, ktorí na Slovensku už boli. Poznali Bratislavu a vedeli, že máme pekné baby a dobré pivo. 



Nemali ste pred cestou obavy? Z chorôb, vody...
Hanka: Mali, samozrejme. Pred cestou sme sa dali zaočkovať, odporúčaných očkovaní len pri ceste do Indie je asi desať. Napríklad v Indii sme si filtrovali aj vodu zo zapečatených fliaš. V Indii sme jedli len varené jedlo. Vyhýbali sme sa ľadu, zelenine a neolúpanému ovociu. Indikátorom boli rodiny s deťmi. Jedli sme teda tam, kde jedli aj oni. Mali sme šťastie. V Indii takmer 90% turistov ochorie. My nie, aj keď Jožko experimentoval a skúšal rôzne pouličné jedlá.    
Jozef: Ruku do ohňa by som za nich nedal, ale chutili dobre. Hygiena v niektorých krajinách Ázie je posunutá až za bod mrazu. Ale keď používate zdravý rozum, tak to zvládnete, kdekoľvek. 


Jedlo v Indii

Precestovali ste dva kontinenty. Dvanásť krajín a dvadsať tisíc kilometrov. To je zážitkov aj na knihu... 
Jozef: Osobne si nemyslím, že sme precestovali až tak veľa, aby sme písali knihy. Je veľa ľudí, ktorí cestujú viac ako my a oni tie knihy píšu. Pre nás, to bol jeden veľký zážitok.  Máme svoj blog a ten nám zatiaľ stačí. Ale možno raz, bude aj kniha.



Po návrate z cesty okolo sveta ste si chvíľku oddýchli a teraz opäť cestujete. Tentoraz 30 dní po Slovensku.  
Jozef: Leto si ešte chceme užiť bez práce a cestovať. Až v Septembri nabehneme na pracovný režim. Musím, ale povedať, že cestovať po Slovensku nie je až také lacné ako cestovať po svete. Ubytovanie je na Slovensku výrazne drahšie ako vo svete. Služby sú na Slovensku v pohode. Nájdu sa  krajiny kde sú lepšie aj horšie. Máme krásnu prírodu a na Slovensku je všetko blízko. Zo západu na východ sa dostaneme za štyri hodiny autom. V Rio de Janeiru strávite štyri hodiny len v dopravnej zápche. Brazília je taká veľká, že rozloha EÚ by sa tam zmestila päťkrát. Napríklad na cestách v Argentíne sme strávili počas nočnej cesty v autobuse aj sedemnásť hodín. Na Slovensku vám stačia dve hodiny a už ste v strede krajiny. V tomto je Slovensko super. Malé, ale pekné. Náš pohľad na vzdialenosti sa diametrálne zmenil. V Európe sa dajú robiť víkendové výlety takmer po celom kontinente. Zo Slovenska máte behom jednej nočnej cesty v dosahu takmer tridsať krajín. Ak, žijete v Argentíne máte na výber maximálne dve-tri. Európa je krásna aj v tom, že je rozmanitá.


Precestovali ste toho naozaj veľa. Ale stále je čo objavovať. Aké sú vaše ďalšie cestovateľské plány? 
Jozef: Najskôr musíme pracovať a zarobiť nejaké peniažky (úsmev). Vždy je čo objavovať. Austrália, Nový Zéland... Veľmi rád by som videl Japonsko. Afrika môže byť skvelá aj keď je určite v niektorých oblastiach nebezpečná. Rád by som ešte raz išiel do Severnej Ameriky, napríklad na Aljašku. Blízky východ musí byť krásny. Počul som, že Irán je úžasný. Sme len v ľahkých začiatkoch (úsmev). Zostáva nám ešte mnoho krajín. 
Hanka: Rada by som navštívila Ekvádor, Mexiko, Kubu, Galapágy... Je toho naozaj veľa.
Jozef: Niekto si možno kúpi skvelé auto. My radšej budeme jazdiť našim straším a za cenu skvelého auta, budeme rok cestovať. Cestovateľské zážitky nám zoberie len pán Alzheimer. 




Z cesty ste si priniesli množstvo zážitkov, fotografií a video materiálov. Ale máte nejaký špeciálny suvenír, ktorý sa spája s konkrétnym zážitkom? 
Hanka: V Nepále sme sa stretli s jedným skvelým párom. Zhodou okolností boli tiež zo Slovenska. Bolo to milé, náhodné stretnutie Slovákov v Nepále. Dohodli sme sa, že sa ešte stretneme v Káthmandu, kde sme sa aj stretli a porozprávali o cestovaní. Na záver príjemného stretnutia, nám nový kamarát Janko, dal darček. V papierovej rolke boli zabalené dva pekné obrázky. Sú na nich vyobrazené Himaláje a Mount Everest. Na druhom obrázku sú nepálsky šerpovia s jakom. Je to pekný suvenír. Nekúpili sme si ho, ale on si nás našiel sám.  
Jozef: Z každej krajiny sme si na pamiatku doniesli magnetku. Zostali nám pekné zážitky s ľuďmi, ktorí vám nezištne vedia pomôcť. Napríklad v Indii sme stretli na vlakovej stanici dvoch pánov. Jeden z nich bol univerzitný profesor. Pozvali nás na čaj a mali pri sebe porciu jedla pre náhodného človeka. Podelili sa s nami a bolo to od nich veľmi milé.
Hanka: Na cestu sme si zobrali malé odznaky „Slovakia“, keď sme stretli milých ľudí, tak sme im odznak venovali. 



V Nepále


V čom vás cesta okolo sveta zmenila?     
Hanka: Ženy sa často sťažujú na to, že majú v skrini málo oblečenia. Keď cestujete dva mesiace tak si zrazu uvedomíte, že doma máte strašne veľa vecí, ktoré ani nepotrebuje. K životu nepotrebujete až tak veľa. Táto cesta bol náš sen. Je to dôkaz, že váš sen, sa dá splniť. Nie je to nič nedosiahnuteľné. 
Jozef: Naozaj k životu veľa nepotrebujete. Stačí, keď ste zdravý a máte okolo seba dobrých ľudí. Na cestách sme pre domáci boli cudzí, ale prijali nás v dobrom. Streli sme rôznych ľudí. Od bielych, až po úplne čiernych. Ľudia sa nedelia podľa farby pleti alebo náboženstva. Všetci sú rovnako dobrí. Svet vôbec nie je taký egoistický. Na cestách stretnete kopu dobrých ľudí, ktorí vám radi nezištne pomôžu. 




Holičstvo v Indii
Výber pív v Brazílii 







Navštívili 12 krajín: 
India, Nepál, Thajsko, Vietnam, Kambodža, Malajzia, Singapur (dva mesiace)

Krátka prestávka na Slovensku.

USA, Peru, Bolívia, Argentína, Brazília  (dva mesiace) 






Jozef a Hanka precestovali za štyri mesiace 2 kontinenty a viac ako 20 000 km.






Autor: Afi.sk
Foto: cestujemespolu.com