Ján Peter Háber: Na tvorbe som závislý, potrebujem ju ako drogu














"Na tvorbe som závislý, potrebujem ju k životu ako drogu. Niekedy tvorím len pre tvorbu. Moja práca ma baví, mám ju rád". Hovorí pre Afi.sk mladý slovenský umelec Ján Peter Háber, ktorý svojim prejavom na pódiu dokáže doslova šokovať.

Práve preto sme sa rozhodli, venovať mu priestor. My v Afi.sk sme presvedčení, že aj umelci, ktorí nepatria priamo do mainstreamu si zaslúžia dostať priestor, aby odprezentovali svoju tvorbu a pohľad na hudbu.  


Venujete sa experimentálne hudbe? Prečo ste si vybrali práve tento žáner?
Vedel som, čo je Rock, čo je Punk, čo je Pop... stále som hľadal nové štýly. Hip-hop ani Rap ma s kamarátmi nezaujímal, Techno Trance a elektronické žánre ma vtedy tiež neoslovili a preto som stále hľadal ďalej. Rokmi som sa dostal cez Industriál k temnej tvrdej elektronike a ku Gothike. Objavil som žánre ako EBM (Electronic Body Music), Aggrotech, Futurepop a tým sa momentálne venujem najviac. Skladám veľmi veľa hudby. Moja hudba je rôzna, preto mám viac projektov. Od experimentálnej hudby som sa posunul k rytmickej, tanečnej undergroundovej hudbe. Ale experimentovanie je mi stále blízke. Bez experimentovania je hudba fádna a plochá. 



Od kedy sa venujete hudbe?
V roku 2005 som začal s experimentálnou a avangardnou hudbou, moja ranná tvorba mala veľa spoločných prvkov s Music Conctrete. Všetko som tvoril spontánne a robím to tak dodnes. Vtedy som skladal Punk, Noise, Elektronoise a Music Concrete, dnes komponujem vyššie spomenuté žánre. Rôzne smery sa nedajú napasovať len do jedného projektu, preto ich mám viac. Venujem sa hudbe, videu a navyše píšem aj básne. Na tvorbe som závislý, potrebujem ju k životu ako drogu. Niekedy tvorím len pre tvorbu. 
Mám rád gotickú a industriálnu scénu. Moja práca kameramana ma baví, mám ju tiež rád. Počas štúdia na Filmovej vysokej škole som sa zoznámil s počítačovým programom Fruity loops, ktorý mi zmenil život. Je to program na skladanie muziky (tzv. DAW program - Digital audio workstation.) Keď tvorím svoju sólovú tvorbu pracujem len s ním. Obľúbil som si ho. Počítač toho znesie veľmi veľa. Vtedy na Vysokej škole som robil hudbu abstraktne a bez textov. Vydal som sa inštrumentálnym smerom, nazval som sa The Pat Ananás. 



Kedy ste mali prvý koncert? 
Musím si spomenúť... Myslím, že prvý koncert som mal v roku 2007 v Banskej Bystrici v klube Aura.  Chcel som byť iný, vystupoval som v pyžame s kuklou na hlave, ktorá bola vyplnená ping-pongovými loptičkami. A po divákoch som počas koncertu hádzal banány, alebo granulovaný čaj, bolo to šialené. Snažil som sa ľudí šokovať, počas koncertu som napríklad olizoval žiletky. 



Prečo ste po ľuďoch počas koncertu hádzali banány a sypali čaj? 
Bol to môj extrémny koncept. Snažil som sa ľudí šokovať. Chcel som tým spôsobom vysmiať masovej pop-kultúre. 












Ako na takýto štýl vystúpenia, reagovalo vaše najbližšie okolie?
Ostal som nepochopený. V rodine som kvôli tomu mal niekoľko konfliktov. Kamaráti, ktorí ma poznali a vedeli aký som, to zobrali v pohode. Na Slovensku nikto podobné vystúpenia nerobil. Ale v roku 2010 som s tým prestal, The Pat Ananás skončil. Ľudia nepochopili, čo som tým chcel povedať. 



Čo ste tým chceli  povedať...
Že tento svet je iný ako sa nám zdá, že žijeme v  klame. Realita nie je taká ako ju vnímame. Metafora formou performance. Banány s granulovaným čajom, to sú omrvinky, ktoré dostávame vo forme chleba a hier - sladké a na prvý pohľad chutné, no po čase nechutne lepkavé a vlastne nanič. 



Počas koncertu ste si dávali do očí aj tabasco. Prečo? Nebolo to už za hranou?
Pretože, realita štípe, ako tabasco v očiach, naozaj niekedy sa nedá nič viac, iba s plných síl kričať až do odpadnutia. Spomínate si na film Matrix? Červená alebo modrá tabletka? No obe sú v podstate rovnaké, dve strany tej istej mince. Ja som hľadal tretiu a štvrtú stranu... 



S tým ste nepočítali, že keď na divákov sypete čaj tak nepochopia, že tým chcete povedať, že realita je iná, ale pomyslia si, že ste sa zbláznili...
Bol to môj koncept, môj prejav a sčasti som s tým počítal, že to nepochopia a sčasti mi to bolo jedno. Vtedy som nevedel ako to inou formou povedať. Prišlo mi to ako najpriamejší spôsob mojej komunikácie so svetom. Ale niektorí ľudia moje prejavy aj pochopili. Raz sa na môj koncert dostali aj dvaja profesori z výtvarnej fakulty a tí mi na základe môjho koncertu, kde som robil všetky spomínané veci, ponúkli okamžité prijatie na doktorandské štúdium. Odmietol som, pretože som mal pocit, že môj koncept je už vyčerpaný a nemôže ísť ďalej. No... bolo to veľmi abstraktné. Ľudia to nepochopili, brali to sčasti ako cirkusovú atrakciu, čo som nechcel. A svojím spôsobom ma to preto začalo frustrovať. 



Od roku 2010 teda už na koncertoch nesypete na ľudí čaj ani si nedávate tabasco do očí? To len tak, jedného dňa ste si povedali, že už stačilo?
Áno, od roku 2010, to už nerobím. Ako som už hovoril, môj koncept sa už vyčerpal, The Pat Ananás skončil. Nevedel som kam ísť ďalej. Možno som bol zrelý na psychiatriu, ale týmto spôsobom boli moje koncerty, či skôr performance výnimočné. Mal som skupinu svojich fanúšikov, ktorí pravidelne chodili na moje koncerty len kvôli tomu. Ale keď vidím, terajších populárnych Youtuberov, ktorí sa stali slávnymi aj kvôli tomu, že si na tvár natierajú Nutelu... pomyslím si, že ja som robil to isté, pred rokmi na pódiu v klube a oni to dnes dajú Youtube a sú slávni. Majú môj rešpekt.


    



Máte viac projektov. Ktorý váš projekt je momentálne pre vás najdôležitejší?
Všetky sú rovnako dôležité, pretože všetky projekty sú vlastne prezentáciou mňa samého. V roku 2010 som založil zatiaľ môj najúspešnejší projekt Qx-Rh85. Vystupoval som aj na Ukrajine na Energy Open Air, to bol v tom čase najväčší elektronicko – industriálný festival vo východnej Európe. Koncerty som mal aj v Brne a v Prahe. Prešiel som do  Cybergothu, Aggrotechu, EBM, Industrialu a Futurepopu. To sú štýly, ktoré sú pre širokú verejnosť možno neznáme, ale v Gothickej komunite sú úplne bežné, nehovoriac už o tom, že v Nemecku alebo Amerike majú obrovské scény a je to celkom veľký biznis. Raz by som sa do týchto krajín chcel dostať. Moje texty by som chcel preložiť do angličtiny a nemčiny a posunúť sa ďalej. K projektu Qx-Rh85 som nahral jeden demo album: Nekompromisný agregát (2011). Okrem Qx-Rh85 je pre mňa dôležitá moja kapela The Frozen Throne (s Andromedou Draco), rozbieham tiež sólový projekt Roboticon.




Aké sú vaše ciele? 
Rád by som sa tohto hudbou živil. Je to reálne, napríklad v Nemecku. Keď sa dostaneš pod veľké vydavateľstvo, ktoré ti urobí dobré promo tak sa môžeš vyšvihnúť hore, ale je to práca na niekoľko rokov. Stále som len na začiatku. Navyše naša slovenská scéna je malá. Našťastie sme prepojený s českou a rakúskou scénou, potenciál sa tým zvyšuje. Moje texty sú rôzne. Niektoré sú abstraktné, motivačné, ezoterické... 



Čo znamená abstraktný text? 
To je taký text pri ktorom, častokrát ani ja ako autor, presne neviem vysvetliť čo to znamená. Pri niektorých textoch som napríklad, až po dvoch rokoch pochopil ich zmysel. Možno aj preto som sa celé roky textom v mojich skladbách bránil. Nakoniec som sa odviazal a začal som texty tvoriť pocitovo. Ezoterikou sa občas zabávam, keď mám čas. Niektoré prvky z ezoteriky vkladám aj do svojej hudby, pretože je to zaujímavý doplnok. V textoch sa zaoberám aj kritikou spoločnosti. 



Ste na sociálnych sieťach? Kde si môžu ľudia vypočuť ukážky vašej tvorby?
Áno, projekty Qx-Rh85, Projekt Neplecha, Roboticon a The Fozen Throne májú svoju stránky na Facebooku a czscene.cz. S Roboticon som aj na Bandcamp.com, kde sa dá kúpiť môj album Roboticon - Robotic Dance Music. Často ma hrajú na stanici Českého rozhlasu v Rádiu Wave v programe Scéna s Pavlem Zelinkou a Tomášem Hoyerem (dá sa nájsť v juboxe Rádia Wave). 



Ako najradšej trávite svoj voľný čas?
Rád chodím na koncerty a DJ párty, sú pre mňa ako hodiny v škole. Sledujem iných, inšpirujem sa a učím sa. Hudby počúvam na tony. Chcem mať prehľad o tvorbe iných umelcov. Sú dni, keď si vypočujem aj niekoľko albumov. Kupujem si ich, pretože viem, že je potrebné hudobníkov podporiť. Keď som sa venoval filmu, tak som sledoval denne minimálne dva filmy. Bola to pre mňa škola. Väčšinu voľného času trávim vo Viedni, pretože tam žije moja priateľka. Ale aj preto, že vo Viedni je silná Gothicko-Industriálna scéna. Naša scéna vymiera. Možno sa raz reštartuje, verím tomu, a chcem byť toho súčasťou. Naša hudba má čo povedať. Svojim spôsobom je to azyl pre ľudí, ktorí sú na prvý pohľad iní a  majú svoje zvláštnosti.  






Ján Peter Háber
Tvorca viacerých filmových a hudobných projektov. Napr. kapiel Qx-Rh85, The Frozen Throne, Roboticon, Projekt Neplecha a filmu Nebásne (spolu s Romanom Martinským). Vyštudoval filmovú dokumentárnu tvorbu na Akadémii umení v Banskej Bytrici. Pracuje v televízii ako kameraman.



Autor: Afi.sk
Foto: archív J.P.H